To akože cirkusantka? alebo Čo to vlastne robím

Pokiaľ kĺžeme po povrchu, veľa činností sa zdá nezmyselných až smiešnych, no keď sa ponoríme hlbšie, zistíme, že všetkému čo tu na Zemi robíme, dáva zmysel radosť.

Žonglovanie, hoopovanie a točenie pre mňa nie je športová disciplína, kde záleží na tom koľko vieme „trikov“, akí sme ohybní, alebo akú fantastickú zostavu vieme nacvičiť pre publikum. To je verzia s ktorou sa väčšinou stretávame a aj pre to mávajú ľudia bežne pocit, že tento svet s nimi akosi nesúvisí, že to musí byť strašná drina a kopa sústredenia… A aj keď cirkusových umelcov sama obdivujem, v živote ma viac baví podporovať radosť a ľahkosť, nie sebazaprenie a náročný tréning. Jasné, občas spadnem do porovnávania sa a neistoty či to čo robím je dosť dobré. A určitá miera sústredenia je samozrejme nevyhnutná. 🙂

Ale keď točím, nie je to o tom vyzerať čo najlepšie a predviesť všetko čo viem a čím zložitejšie tým lepšie 🙂 Je to o tom, že sa cítim byť kráľovnou svojho vesmíru a zároveň dobrodružným objaviteľom nových možností, gravitácie, odporu vzduchu, hry svetla a tieňa, vlastných schopností aj limitov. O tom, ako sa z môjho životného priestoru odstraňujú negatívne oblaky zbytočností a prekážok.

Keď robím s hoopom, vnímam svoju ženskú cykličnosť, mäkkosť aj pružnosť svojho tela, stabilitu aj prispôsobivosť životu, hravosť môjho vnútorného dieťaťa.

Žonglovanie na workshopoch je zas pre mňa takým „neprofesionálnym“ odľahčením, veselosť ktorá je tu sama pre seba, k ničomu nezaväzuje a baví najmä deti, aj tie dospelé, ktoré netrápi koľko krát loptička padne na zem než sa im ju podarí chytiť a z celého procesu sa nesmierne radujú.

No a to všetko, možno až na tie padajúce loptičky :), je prepojené tancom. Tanec nášho tela je to, čo hýbe všetkým naokolo, tanec je to, vďaka čomu aj oheň tancuje v súlade s nami, pokiaľ sa pre to rozhodneme. ♥