Napadla vás pri prezeraní fotiek táto veta? Naskákali osvedčené programy a filtre čo nás držia v bezpečí, v našej krabici cez ktorú sa pozeráme na svet tam vonku? A síce už nám je v nej trošku tesno, ale aspoň sa tam nič zlé neprihodí… Naozaj? 🙂
Ktorý z týchto dôvodov vám bráni žiť život s ľahkosťou a radosťou, s pocitom že to celé stojí za to, aj keď to tak nie vždy vyzerá?
My totiž nie sme unavení preto, lebo toho robíme veľa, ale preto, lebo robíme málo tých vecí, ktoré nám prinášajú skutočnú radosť.
A potom obviňujeme seba aj ostatných, že náš život nie je aký by sme chceli…Ale život si tvoríme sami. Áno, to píšu všade, ale čo s tým? Ako v ňom vytvoriť ten radostný priestor, ktorý potom bude presvetľovať aj tie temnejšie chvíle, ktorý nám vždy pripomenie že tento svet je skvelé miesto pre život?
Možností je nekonečne veľa. Niekomu stačí vytvoriť si chvíľku ticha s kávou a knižkou, a hneď vie, že je na správnom mieste. Niekto skúša najrôznejšie techniky a spôsoby, ako sa venovať sám sebe a podporiť svoju jedinečnosť. Niektoré fungujú, pri niektorých by si človek najradšej búchal hlavu o stenu…
Ja si chodím zapáliť 🙂
Nájdem si miesto kde je ticho, zapálim dva plamienky na retiazke, a roztočím ich okolo seba v rytme pulzujúceho vesmíru. Na pár chvíľ nechám mojou mysľou prechádzať iba zvuk ohňa, ktorý vyčistí nepotrebné myšlienky aj biopole, zaženie strachy aj splín, a nastaví celú moju bytosť na pocit radosti z tvorenia života, o akom by som možno ani nemala odvahu snívať, pokiaľ by som nevyliezla z bezpečia svojej krabice…
Rozmýšľate či to neskúsiť tiež? Zavrite oči a spýtajte sa sami seba, či by sa vám to páčilo, bez ohľadu na to, či si myslíte že je to možné… 🙂