Je mojou navigáciou vo chvíľach, keď strácam samú seba, aj prostriedkom ako sa prepojiť s vonkajším svetom. Ako hlasom svojho tela vyjadriť životnú silu, esenciu ktorá sa prebúdza, vyviera napovrch spomedzi rôznych rolí ktoré som sa rohodla prijať. Ako matka, manželka, podnikateľka i žienka domáca, no predovšetkým žena, ktorá našla samú seba, a tak už vie, že sa môže stratiť, a predsa tam bude ♥

alebo po slovensky, točenie s ohňom. Milujem ten pocit, keď okolitý svet ustúpi do úzadia a ostanem len ja, blčiaci oheň, a súlad medzi nami, ktorý je napriek niekoľkoročným skúsenostiam stále okorenený rešpektom a obozretnsťou. Je to stav, pri ktorom nie je miesto na čokoľvek iné, než prítomný okamih.

A ja som v tej chvíli jeho tvorca. Oheň nás môže spáliť, ale keď my sme tí, ktorí určujú jeho pohyb a smer, keď naše telo tancuje pomedzi plamene a nachádza v tom krásu a radosť, objavujú sa záblesky úcty. K sebe, k životu, k možnostiam ktoré nám boli dané a čakajú kým sa prebudíme, aby sme sa ich mohli dotknúť...

Neskôr ako dospievajúce žieňa, premýšľajúc ako to urobiť ak chcem zažiť aj niečo iné ako typický kolotoč škola-práca-občas dovolenka, som stretla skupinku žonglérov, ktorí takýmto spôsobom cestovali po svete, vystupovali so svojim umením na rôznych miestach a vďaka tomu si vždy zarobili na ďaľší kus cesty, bez toho aby museli po zvyšok roka pracovať na pár týždňov voľna...

S nadšením som sa pustila do zlepšovania svojej schopnosti narábať s tými dvoma uzlíkmi zapáleného kevlaru pripevneného na retiazkach, a tušila som, že tento čas investovaný do tréningu sa mi v budúcnosto vráti...

Ešte som však nevidela iné východisko, než to proste vydržať. Veď kým by som v tomto svete bola bez maturity? Moje telo mi však po nejakom čase dalo jasnú správu – ak niečo nezmeníš, tie dni na ktoré čakáš by ani nemuseli prísť...

Po ťažkom období a vnútornom boji s predstavami spoločnosti aj mňa samej o „správnom“ živote som si zbalila pár šiat, hamaku, fľašku s lampovým olejom a poiky, a vyrazila smer Španielsko.

Išla som hľadať šťastie, a možno aj lepšie miesto pre život. A vždy keď sa definícia slova „zopár“ vzhľadom na eurá v mojom vrecku začala blížiť nule, odtancovala som svoju improvizovanú fireshow, vyzbierala ocenenie do klobúka a ďalej hľadala niečo, čo bolo celý čas pri mne a čakalo, kým ma externé zážitky, a určitý adrenalín spojený s tým, že netuším čo bude zajtra, prestanú fascinovať, a ja už nebudem hľadať miesto, ktoré bude pre mňa "ako stvorené", ale začnem ho sama tvoriť.

Po návrate som musela uznať, že nevlastnením ničoho a pretĺkaním sa životom zo dňa na deň nebudem slobodnejšou, len závislou na iných okolnostiach, ako väčšina ľudí okolo mňa.

Ani jediný krát, len som už vedela že na to musím ísť inak. Na ten život, ktorý bude správne podľa mňa. No ako to už býva, úplne nenápadne som sa začala zamotávať v kolečku takého toho normálneho života, odhodlaná tentokrát to poňať zodpovedne a venovať sa iba tomu čo má "naozaj zmysel".

A tak som jedného dňa s točením celkom prestala. Dobehnutá vlastnými očakávaniami, že to musí byť perfektné, pravidelné, zaraditeľné... Že keď nemám čas venovať sa tomu naplno, nemá to zmysel.

Keď mi jedného dňa nečakane prišla ponuka vystupovať s fireshow na jednej akcii, váhala som iba pár sekúnd. Bolo to v dobe, keď som ako šťastne kojaca maminka pomaly ale isto zisťovala, že ten sen, čo si práve plním, o živote na lazoch, bábätku spinkajúcom v šatke kým zbieram bylinky a čerstvom kozom mlieku každé ráno, je len jedna časť zázraku nazývaného život.

To niečo začalo nadobúdať konkrétnu podobu, keď som krátko na to dostala možnosť viesť kurz žonglovania a točenia, a po rokoch opäť pocítila to nadšenie z pohybu, dokonalej koordinácie tela a plameňov, a tentokrát aj poznanie, že moje nadšenie s ľahkosťou prechádza na ostatných a môže vniesť radosť a ľahkosť aj do ďaľších životných príbehov.

Táto ponuka bola jednorázová, no ja som už vedela, že tento pocit chcem zažívať ďalej, že aj keď už neplánujem cestovať s batohom po európskych veľkomestách alebo povinne trénovať každý jeden deň, aby som mohla byť súčasťou profesionálnej tanečnej skupiny, musí existovať spôsob, ako sa venovať svojej vášni aj popri rodine, záhrade a „obyčajnom“ živote.

V poslednej dobe sa mi tiež otvoril priestor na individuálne hodiny fireshow, a ak ste zvedaví ako taká lekcia prebieha, jednu z nich sme pre vás natočili a vy si môžte z pohodlia domova vychutnať atmosféru skutočného kontaktu s ohňom, a možno zistíte, že to celé nie je tak vzdialené ako by ste čakali... 😉

Na mojich stránkach a sociálnych sieťach tiež budú postupne pribúdať informácie a inšpirácie zo sveta fireshow ako ho vidím ja, návody a tipy ako začať s touto tajomnou a nádhernou záľubou. A vôbec pri tom nemusíte odchádzať z práce a pod vlajkou slobody zbesilo vyraziť do sveta žiť ako potulný kaukliar 🙂 Keď sa však hra s ohňom stane súčasťou vašej cesty, pocítite nespútanú radosť a objavíte svoju, možno už dávno zabudnutú, životnú silu a moc nad životom, ktorý si tvoríte.

Bude mi potešením byť vám na tejto ceste sprievodcom a zdrojom inšpirácie.